Anarchistickým duchom myslím to hlboko ľudské cítenie, ktorého cieľom je všeobecný prospech, sloboda a spravodlivosť pre každého a láska a solidarita medzi ľuďmi; takéto pohnútky nemožno obmedziť na charakteristiku ľudí, ktorí sa hlásia k anarchizmu, ale motivujú všetkých so šľachetným srdcom a otvorenou mysľou.
– Errico Malatesta, Umanità Nova, 13. apríl 1922

14teho novembra vyšlo jedenáste číslo slovenského angažovaného mesačníka Kapitál. Jeho témou je Anarchia. Nájdeme v ňom viacero zaujímavých textov od známych, menejznámych i anonymných autorov a autoriek. V prvom z nich nám Úvod do anarchistického myslenia predstaví americká anarchistická aktivistka a členka rady Inštitútu pre anarchistické štúdiá Cindy Milstein , kde opíše pojem, históriu, myšlienky a ciele hnutia. (Anarchismus a jeho ideály / Neklid 2020)

V osobnom texte bieloruská aktivistka opíše neuveriteľnú represiu štátneho režimu voči anarchistkám a dôvody, Prečo je dnes anarchizmus v Bielorusku pre verejnosť taký príťažlivý! Autorka nedávno požiadala o štatút utečenky.

10. júna 2000 sa v Bratislave na Námestí slobody zišla asi tisícka mladých ľudí, aby protestovali proti Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke, ktoré vinili z presadzovania politík prehlbujúcich sociálne a environmentálne problémy v rôznych kútoch sveta. Fenomén pouličných slávností – alebo street parties – dorazil na Slovensko.

Séria troch bratislavských podujatí predstavovala jedno z mála zásadnejších vyjadrení radikálnejšieho antikapitalistického protestu na Slovensku na prelome milénií a snahu o integráciu lokálnych aktivít do medzinárodných sietí spolupráce na poli odporu voči neoliberálnej globalizácii.
Text Pavla Šušku sa s nami podelí o alterglobalizačnú skúsenosť zo street parties v Bratislave.
Odkazy hnutia za globálnu spravodlivosť

Bojom všedného dňa, nás prevedie zbierka esejí amerického antropológa Jamesa Scotta
Infrapolitikou Scott nazýva počínanie neprivilegovaných ľudí, ktoré vedome, zámerne – a čo je dôležité: relatívne nezávažne – prekračuje príslušný zákonný rámec. Nie však pre zlý úmysel: pytliactvo na pozemkoch aristokracie, squatovanie nevyužívanej nehnuteľnosti či dezercia z frontu sú rôznymi podobami – Boj všedného dňa.
(Dva krát Sláva anarchizmu (Neklid 2021)

Téme práva na mesto sa venuje článok Boj za squat Društveni centar
Vytváranie zisku a logika ekonomického rastu je žiaľ súčasťou mestského priestoru – verejné a kolektívne vlastníctvo je potláčané súkromným. Tento proces odhaľuje sociálne nerovnosti, ktoré zásadne determinujú možnosť podieľať sa na rozhodovaní, akým smerom sa bude mesto uberať. Alternatívne priestory, kde sa v súčasných štruktúrach rodí snaha o pretváranie týchto štruktúr, obvykle čelia represii zo strany štátu. Squat Društveni centar v srbskom Novom Sade je jedným z mnohých príbehov „špinavého“ priestoru, za ktorý sa vždy oplatí bojovať.

Viac v novom čísle mesačníku Kapitál . https://kapital-noviny.sk/aktualne-cislo/

30.11.2021 zdola.org